Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Každé ráno, respektíve poobede sa zobudím a myslím....
myslím ....
myslím......
Spájam sa mysľou s nebom, spájam sa mysľou so sebou...
som už ďaleko... už ani nevidím tú prvotinu, kt. som tak milovala.
Citovo nenaplnená , no mysľou preplnená, na tenučkom motúzku pripevnená k prvotine
vraciam sa do nekonečnej reality dnešného dňa.
Nechápete?
Nevadí, časom to prežijete.
Dúfam, že nie skoro...